reklama

Návrat do luxusu

Dnes som sa vrátil z asi trojtýždňového výletu do Indie. Po návrate som bol opäť šokovaný rozdielmi, ktoré som si všimol medzi našim svetom a "svetom v Indii." Niektoré veci boli natoľko do očí bijúce, že mi nedá, aby som sa o nich nezmienil. Napríklad taká návšteva toalety. Jeden musí žasnúť, koľko detailov sa dá pokaziť na takej primitívnej záležitosti!

Písmo: A- | A+
Diskusia  (15)

Hneď po návrate, šiel na veľkú... a bolo kde :-) Prišiel som ku dverám, a na dverách bola taká obyčajná kľučka. Stačilo ju stlačiť, a dvere som mohol pohodlne, bez vŕzgania otvoriť. No krása! Vôbec som nemusel riešiť, že ktoré zo štyroch závor, ktoré by boli na dverách namontované v Indii, sú práve zaistené, aby dvere nelietali. Či je to tá hore, tá dole, tá v prostriedku alebo tá v úrovni očí. A prípadne či tá uprostred nie je náhodou ešte poistená visacim zámkom. Keď som bol vnútri, nemusel som sa báť, že by niekto náhodou niektorú závoru zvonku zaistil a ja by som sa nedostal von. Nemusel som ani dvere poistiť niektorou zo závor zvnútra, pretože tam bol okrem kľučky aj taký normálny zámok. Ten obyčajný - na kľúč. Stačilo ním otočiť, a dvere boli zamknuté. Nemusel som sa báť, ako v Indii, že keď budem odchádzať, a nasadím na dvere zvonku visiaci zámok, že pritom náhodou zabudnem kľúč vnútri na okienku a vymknem záchod tak, že sa do neho už nikto nedeštruktívnym spôsobom nedostane.

Keď som už bol vnútri, ten luxus nemal konca kraja. Bol tam normálny záchod. Dokonca splachovací! Nebol tam ten vrchol hnusu, turecký záchod--latrína, plná múch. Nebol to dokonca ani obyčajný šmykľavý turecký záchod (prípadne ešte šmykľavejší splachovací turecký záchod), ale ten skutočný, európsky.

A na tom záchode bol toaletný papier! Taký ten hrubý, mäkký, voňavý! Veľká rola, economy pack. Nebol tam len kýblik, spoločný pre všetkých, do ktorého by som si mohol niekde vonku nabrať vodu na umytie r*** (v lepšom prípade sa voda dá nabrať vnútri). Po použití som ten toaletný papier mohol normálne pustiť do záchodu a spláchnuť. Bez toho, aby som sa bál, že upchám odpadové potrubie celému okoliu. Nemusel som ho ukladať na kôpku a nosiť do špeciálneho koša, ktorý mohol byť aj dvadsať metrov ďaleko. Teda, ak by som mal také obrovské šťastie, že by tam vôbec nejaký (akýkoľvek) koš bol.

Potom som zo záchodu vyšiel a umyl som si ruky. Mydlom. A to nie hocijakým - ale rovno tekutým mydlom!

Tiekla aj horúca voda. Bol tam taký obyčajný vodovodný kohútik, na ktorom som mohol pustiť trochu teplej a trochu studenej a dostal som príjemnú vlažnú vodu. Neboli tam dva vodovodné kohútiky, jeden s ľadovou a druhý s vriacou na opačných koncoch umývadla, ako občas bývalo v Indii. Proste rozprávka.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keď som sa z toľkého luxusu a z dlhej cesty trochu spamätal, šiel som do mesta. Tam som si zasa uvedomil, že okrem premnohých technických vymožeností pri návšteve toalety sú inak aj ďalšie veci. Za všetko spomeniem iba ľudí. Tí sa správali úplne inak. Po chvíľke sústredeného sledovania si nie je náročné si všimnúť, že u nás sa ľudia po meste pohybujú buď samostatne, alebo v malých skupinkách. Pritom sa správajú tak, akoby tí ostatní okolo nich ani neexistovali. Možno preto, že majú pocit, že tých ostatných nejako "momentálne nepotrebujú." Nemôžem si pomôcť, ale v Indii som ten pocit nemal. Alebo aspoň nebol taký silný, pretože ľudia medzi sebou interagovali oveľa častejšie. Napríklad mňa, ako takú raritu s batohom na chrbte bolo asi ťažké minúť. Približne každá tretia osoba na ulici ma na Indickom vidieku oslovila slovami: "Hi! Where are you from? How are you?" Otázka na pôvod a náladu môže byť spočiatku vtipná. Povedzme prvých desať-dvadsať krát. Keď sa však sústavne a so železnou pravidelnosťou opakuje každých pár metrov, tak po niekoľkých dňoch stratí nervy asi každý Európan. Pár krát som tým ľuďom za to takmer vynadal. Teraz mi to nejako chýbalo.

Ulice Prahy mi zrazu pripadali hrozne civilizované a čisté. Jediné, čo túto idilku nejako narúšalo, bola opitá bezdomovkyňa na podlahe v metre. Tá, bohužiaľ, na vymoženosti západnej toalety akosi nestačila. Smutné, viem. Podobne zúbožených ľudí som za posledné tri týždne videl mnoho. Ona však bola len jediná. Stačilo jej pomôcť. Postaviť ju na nohy, doviesť ku eskalátoru, oprieť o zábradlie a pomôcť jej von. Ukázať jej cestu k jednému z našich luxusných záchodov. Normálne také veci nerobím. Ale keď som sa potom obzrel dozadu, a videl iba samých slušne upravených ľudí a čistý chodník, úplne bez odpadkov, bez kravských lajen a bez prachu, a najmä bez ľudí ležiacich na ňom, ten pohľad mi zrazu pripadal natoľko fantastický, že mi to za to rozhodne stálo!

Peter Greškovič

Peter Greškovič

Bloger 
  • Počet článkov:  10
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zvedavý človek, astronóm, programátor, (rádoby zasa) študent a mnoho ďalšieho... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu