Dôvodom zásahu boli časté sťažnosti obyvateľov blízkeho okolia najmä majiteľov
blízkych pozemkov a študentov ubytovaných na koleji, ktorým vadilo časté rušenie
nočného kľudu koncetami, ktoré sa tam konali, a podľa mnohých vyjadrení aj
niekoľko ďalších incidentov (šlo hlavne o strety s voľne pobiehajúcimi psami).
Títo ľudia spísali za zásah petíciu a na jej základe majiteľ pozemku (Ústav
pre informácie a vzdelávanie) najal bezpečnostnú agentúru, čím sa to celé
spustilo. Squateri samozrejme odmietali odísť dobrovoľne a celé hodiny statočne
držali strechu "opusteného" domu. Odišli až po vyjednávaní s ministrom Kocábom,
ktorý im prisľubil nové priestory, čím si vyslúžil dosť zmiešané reakcie
občanov. Počas dobývania squatu bezpečnostnou agentúrou ich na zemi podporoval
početný dav sympatizantov, ktorý držali na uzde azda rovnako početné policajné
jednotky. Došlo aj ku stretom s políciou a niekoľkým zraneniam. Bezpečnostná
agentúra pri zásahu roztĺkla v dome všetko čo mohla. Nakoniec teda došlo ku
vyprataniu squatu, stalo sa to však zrejme tým najhorším možným spôsobom.
Na blízkej koleji bývam už štyri roky. Samozrejme, že ma občas štvalo, že zo
squatu, ktorý mám posledné dva roky priamo pod oknom sa niekedy ozývala hlasná
hudba aj niekoľko dní bez prestávky (najmä počas skúškového obdobia). Tiež
nemám rád psy a vadí mi, keď sa len tak voľne pohybujú v blízkosti miesta kde
bývam (obzvlášť, keď už na niekoho zaútočili). Ale aj napriek tomu si nemyslím,
že by squateri robili nejaký extra veľký bordel. Poznám spústu ľudí, ktorých
viac hnevajú ich vlastní susedia. Rovnako by ma mohlo štvať, keby niekto nikdy
neumýval riady alebo nepratal. V čom je teda taký veľký rozdiel? Že jedno musím
trpieť, ale druhé nie? Možno je to tak. Ale prečo by som si vlastne mal
myslieť, že v jednom prípade mám väčšie právo zasiahnúť a požadovať nápravu ako
v druhom? Ide predsa len o to, že môj "normálny" sused či spolubývajúci je
súčasťou tej istej spoločenskej štruktúry a pozerám sa na neho ako na
seberovného partnera. To však vôbec nemusí znamenať, že by bol lepší človek ako
nejaký squater. Tak prečo by sme mali potom tým squaterom upierať právo na
rovnocenné jednanie? Zdá sa, že väčšine ľudí stačí už len to, že oni odmietajú
akceptovať ich pravidlá. A preto sa začnú chovať selektívne: ty nechceš
dodržiavať moje pravidlá, tak ani ja ich nemusím dodržiavať na tebe. Ale to je
predsa nezmysel! Tak buď mám nejaké pravidlá a držím sa ich, alebo nemám a potom
nie som o nič lepší od toho druhého. Ba práve naopak -- lebo on sa aspoň na
nič nehrá.
Čo sa týka ostatných incidentov, tak som presvedčený, že tie nijako priamo
nesúviseli s Miladou. Ak niekto príde na koncert so psom a ten pes niekoho
pohryzie, tak je to problém toho človeka a nie miesta na ktoré prišiel. To isté
platí aj o prípadnom vulgárnom správaní alebo opileckom rušení nočného kľudu.
To, že miestá ako napr. squaty európskeho významu, takéto incidenty priťahujú
(alebo aspoň spôsobujú ich zvýšenú koncentráciu) ešte nemôžeme použiť ako
argument proti nim. Takáto logika je úplne zvrátená. Keby sme sa ňou mali
riadiť, tak čo je ďalšie na rade? Krátkym pohľadom do štatistiky možno onedlho
zistíme, že najväčšia kriminalita a nezamestnanosť je u rómov. Tak teraz
vysťahujeme všetkých cigánov, lebo chceme vykoreniť ďalší spoločenský živel?!
A keby ich len vysťahovali (teraz hovorím o squateroch); ale ako to tí ľudia
spravili, to bol teda prúser. Na necelých desať ľudí, ktorí sa v tom čase v
squate nachádzali, poslala poverená bezpečnostná agentúra asi desať dodávok
chlapov, ktorí ich stamade násilím vyhádzali, vybili obuškami všetky okná,
porozbíjali dvere a vybavenie na všetkých štyroch poschodiach toho domu a
ničili majetok squaterov. Oni pohotovo reagovali podľa schémy, ktorá sa už
v minulosti neraz osvedčila: obsadili strechu a vyhlásili, že ich stamade nikto
nedostane. Veď prečo by aj odchádzali. Milada bola ich skutočný domov. Bola
mimo sytému (rozumej -- nebola zapísaná v katastri), čo ich filozofii lichotilo,
a koniec-koncov sa o ňu aj celé roky starali. Udržiavali ju a rekonštruovali.
Privolali teda kamarátov a známych na pomoc. Zišlo sa ich toľko, že drsňáckych
sekuriťákov by rozniesli na kopytách, keby tí neprivolali na svoju ochranu
políciu. A že sa ich zišlo. Holohlaví típci z bezpečnostnej agentúry sa teda
cítili ako hrdinovia. Veď oni boli v práve (teda doslova). A keď sa im už
nemohlo nič stať, pretože boli pod ochranou polície, tak ešte pritvrdili.
Povedali si, že tých z komína dostanú dole tak, že rozbijú aj celú strechu.
A tak aj, za pomoci požiarnikov, spravili. Keď potom začali piati chlapi ťahať
mladého chalana v mikine dolu z komína a on sa ho držal zubami-nechtami tak mi
ho, aj všetkých obyvateľov Milady, prišlo úprimne veľmi ľúto. Nabudený dav im
na to odpovedal jednohlasným skandovaním: GESTAPO! GESTAPO! GESTAPO! (ozývalo
sa už aj z niektorých okien kolejí). Bohužiaľ to dotyčným zjavne lichotilo
(možno šlo o ich vzor).
To bol teda výkon! Poslať, samozrejme, v mene civilizácie a slušného správania,
na miesto, kde sa organizujú koncerty a konajú divadelné predstavenia, kde
bývajú ľudia bez strechy nad hlavou a každú sobotu im tam aj z prebytkov zo
supermarketov zdarma a dobrovoľne varia, na také miesto poslať bandu vyholených
goríl aby to tam celé rozmlátili a vyhádzali všetkých preč (a potom ešte s
pocitom zadosťučinenia z dobre vykonanej práce demonštratívne strhli zo
stožiara vlajku anarchistov a nastokli tam namiesto nej reflexnú vestu s logom
svojej "bezpčnostnej agentúry"). A pre čo? Lebo pár drbnutým študentom vadí
hlasná hudba (sami si ju asi nikdy nepustia) a v prvom rade proste preto,
že môžu. A že budú potom na chvíľu spokojnejší sami so sebou, keď aspoň takto
symbolicky zvíťazia... nad čím? Nad zdravým rozumom?
Ja si teda myslím, že to, čo sa tam vtedy stalo bolo pekné svinstvo (keby som
bol optimista, a veril v ľudí, tak možno poviem bláznovstvo). Myslím, že ani
keby môj sused zabral polovicu mojej záhrady s nepoužívaným altánkom a odmietal
stamade celé roky odísť a ešte by ma rušil v noci hlučnou zábavou, ani tak by
som sa nemal znížiť k tomu, aby som zobral basebalovú pálku a prišiel mu to
tam celé rozmlátiť. A nespravil by som to nie preto, že sa na neho pozerám ako
na seberovného partnera, ale preto, že som súdny a civilizovaný človek a v
slušnej spoločnosti sa také veci proste nerobia. Uvedomujem si, že občas sa
tomu jednoducho nedá vyhnúť a nezostáva iné, než použitie násilia. To je však
úplne krajný prípad a situácia v Milade sa mala riešiť rozhodne inak. Práva
každého končia tam, kde začínajú práva iného a občas je tá hranicá veľmi
rozmazaná. Čo bolo dôležitejšie: právo na niekoľko lepšie prespaných nocí alebo
právo celej skupiny ľudí na sebavyjadrenie. To fakt nevieme spolu ani trochu
vychádzať? Čo sme to za ľudia...
http://zpravy.idnes.cz/squateri-opustili-strechu-vily-milada-kocab-jim-zarucil-dalsi-jednani-1et-/krimi.asp?c=A090630_100549_krimi_pei
http://zpravy.idnes.cz/chystame-nekolik-trestnich-oznameni-rekl-mluvci-squateru-z-milady-1fe-/praha.asp?c=A090701_100748_praha_pei
http://zpravy.idnes.cz/kocab-tim-ze-squateri-zili-v-milade-udrzovali-jeji-hodnotu-pnb-/domaci.asp?c=A090701_172152_domaci_vel
http://www.youtube.com/watch?v=Gd4R8S0Amyw
