Veľký tresk

Autor: Peter Greškovič | 6.11.2013 o 15:18 | (upravené 6.11.2013 o 15:48) Karma článku: 6,23 | Prečítané:  940x

Prednedávnom na dovolenke v Kanade som sa pri ceste autostopom dostal do auta k maldomanželom na svadobnej ceste. Veľmi milí ľudia. Kultivovaní, vzdelaní, sociálne zodpovední... spoznali sa misii v Afrike kde obaja pracovali ako učitelia v škole pre chudobné deti. V istom momente ma však zvláštnym spôsobom zaskočili - obaja boli prívrženci hnutia ktoré sa volá kreacionizmus.

Kreacionisti obhajujú teóriu o biblickom stvorení sveta doslovne. Odmietajú vedecké dôkazy o evolúcii či o čomkoľvek inom, čo sa nehodí do obrazu o stvorení sveta za sedem dní v relatívne nedávnej historickej minulosti. Svet bol, podľa niektorých z nich, stvorený neskôr než je vek niektorých pravekých stavieb.

Aj ja sám, podobne ako mnoho mojich kolegov, som kresťanom a občas dokonca z vlastnej vôle otvorím aj Bibliu. Okrem toho však pracujem ako astrofyzik v obore, ktorý sa vola kozmológia a ktorý sa zaoberá vznikom a vývojom vesmíru ako celku. Mám teda istý prehľad a relatívne hlbokú mieru porozumenia pre súčasne akceptované vedecké teórie, ktoré k tomu majú čo povedať. Navyše priamo pracujem na jednom z experimentov, ktorým sa ich snažíme dokázať a spresniť.

O fenoméne ľudí, ktorí odmietajú akceptovať výsledky našej práce, som už čítal. Nikdy som sa však s niekym z nich nestretol osobne. Nielen v krajinách ovládaných náboženskými fanatikmi, ale napríklad aj v USA (hmmm...), sú školy, kde deťom odmalička vštiepujú do hlavy, že doslovné učenie o stvorení sveta za sedem dní pred zhruba 6000 rokmi je úplne rovnako dobrá teória ako napríklad teória Veľkého tresku. A že si teda môžu rozmyslieť a vlastnou hlavou sa rozhodnúť, čomu budú veriť. Ako sa asi desaťročné decko rozhodne v prostredí, kde toto letí, to netreba dodávať.

Nuž, striktne vzaté, ono je to svojim spôsobom pravda. Veriť si môže kto chce v čo chce. A to dokonca bez ohľadu na to, či pre svoju vieru má nejaký dôkaz akceptovateľný ostatnými ľuďmi alebo nie. O tom, ako sa týmto ľudia navzájom štvú, sa už popísalo i pohovorilo veľa... Nakoniec sa aj tak musíme zmieriť s tým, že každý ma svoju hlavu a každý uvažuje trochu inak.

Niektoré spôsoby uvažovania sú však komplikovanejšie než iné. A tiež zväčša vedú k rozdielným praktickým výsledkom. Ľudia napríklad mohli žiť tisíce rokov s presvedčením, že blesk je hnev bohov, ale skoro nič tým nedosiahli. Niekto iný sa nad tým systematicky zamyslel a spravil pár pokusov a bol na svete hromozvod. Ale keď Perún zúri, nie každý sa asi odváži montovať železné stĺpy na kopce... A každý určite nemá čas ani kapacity na to, aby nad všetkým systematicky bádal. Obzvlášť v dobe, keď sa na to, aby vymyslel niečo nové, potrebuje špecializovať a stráviť takmer dekádu na univerzite. Alebo na to, aby spravil experiment, ktorý má šancu niečo dokázať, potrebuje stroj za 9 miliárd eur.

Našťastie, priemerný človek nepotrebuje doktorát, aby sa dostal k najnovším výsledkom výskumu či dokázal využívať jeho plody. Musí sa ovšem zmieriť s tým, že nemôže rozumieť všetkému na svete. Nikto nemusí dokonale rozumieť tomu, ako fungujú rádiové vlny, ak chce len používať mobil. Stačí mu, ak bude veriť nejakým schopným ľuďom, že vedia, ako to spraviť.

Je mi len trochu ľúto, keď človek, ktorý si pozrie pár pochybných dokumentárnych filmov na internete, je presvedčený o tom, že rozumie svetu lepšie, než niekto, kto zasvätil pol života tomu, aby sa o ňom niečo naučil. A keď rozhodnutie vedeckej komunity veriť jednému tvrdeniu a zavrhnúť iné považuje za rovnakú slobodnú a ľubovoľnú voľbu ako svoje vlastné rozhodnutie veriť niečomu inému. Neviem síce, a nikdy nebudem presne vedieť, prečo si vedci z každého konkrétneho oboru myslia práve to či ono. Ale neostáva mi nič iné, než im veriť, že na to majú veľmi dobré dôvody a prispieť svojim malým kúskom do skladačky zdravého rozumu. Vedecké závery nie sú len "slobodný názor" jedného človeka. Ide vždy o konsenzus mnohých ľudí s rôznymi svetonázormi a rôznym charakterom, ktorí sa spolu dokážu zhodnúť iba ak dokážu svoje tvrdenia podložiť praktickými výsledkami.

Je pravda, že žiadne vedecké tvrdenie sa nedá stopercentne dokázať. Dá sa len s veľkou pravdepodobnosťou vyvrátiť. Tak proste funguje veda. Je pod mojim oknom strom? Myslím si, že áno. Ale možno sa mi to len zdá... V každom prípade, ja osobne si myslím, že keď sa tam pozriem a vidím ho tam, tak o tom nemám dôvod pochybovať.

Ale aj tak - môžem niekedy byť istý, že sa Veľký tresk stal tak, ako si myslím? Videl ho niekto? Toto asi vyzneje prekvapivo... ale odpoveď je áno:

Keď pozerám priamy prenos v televízii, tiež nevidím veci hneď ako sa stanú. Nejakú dobu (zlomok sekundy) trvá, než sa signál dostane od vysielača ku mne. Svetlu z hviezd to už trvá celé roky, takže pohľad na hviezdnu oblohu je vlastne pohľadom do minulosti. Ak teda vesmír skutočne vznikol pred pár miliardami rokov, tak, ako si myslíme, tak ak sa budem pozerať dostatočne ďaleko, mal by som vidieť mladý vesmír krátko po Veľkom tresku. Ten bol podľa našich teórií vyplnený hustým horúcim plynom - žeravou hmotou, ktorá je veľmi podobná tej, z ktorej je aj naše Slnko - a je taká horúca, že svieti. Ale priestor a čas sa od vzniku vesmíru rozpínal a svetelné vlny v ňom sa odvtedy natiahli a posunuli z oblasti viditeľného svetla do infračervenej časti spektra a postupne až do rádiových vĺn. Zhodou okolností, dnes sú dosť blízko oblasti, na ktorej vysiela televízia. A naozaj - ak namierim televíznu anténu ktorýmkoľvek smerom, budem chytať tieto vlny. Približne tri percentá šumu v analógovom TV vysielaní vyzerá presne tak, ako by malo, ak sú teórie Veľkého tresku správne.

Teda nie len že môžeme doslova vidieť Veľký tresk, my ho vlastne môžeme vidieť v telke, v priamom prenose, na všetkých kanáloch a každý deň. Aspoň sme mohli, než sme si povedali, že čumieť na ten šum nie je nič moc a neprešli sme na digitál.

Celý príbeh je, pravdaže, omnoho komplikovanejší... a je to dlhá cesta. Musel by som vysvetliť ešte moho malých krôčkov i väčších krokov než to celé začne dávať aj formálne zmysel. Ale každý z tych krokov je sám o sebe jednoduchý a snáď žiaden človek by proti nim nemohol nič namietať. Či už sa mu páči záver, ku ktorému tieto kroky vedú alebo nie.

Nech sa rozhodne každý sám. Budete veriť vlastným očiam, alebo niečomu inému? A ak sa rozhodnete veriť niečomu inému, aké dôsledky to bude mať pre Vás a pre Vaše okolie?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.

EKONOMIKA

Najväčší mäsokombinát nepatrí do bankrotu, uznal súd

Bankrot navrhovala ukrajinská firma, nakoniec si to rozmyslela.


Už ste čítali?