reklama

Zrušme vysokoškolské tituly

Napriek tomu, že sa sám o jeden usilujem, si myslím, že používanie väčšinyvysokoškolských titulov je nesystematické, má len veľmi malú (ak vôbec nejakú)výpovednú hodnotu a občas je aj trochu nefér voči niektorým ľuďom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (121)

Aby som hneď na začiatku ujasnil, o čom vlastne píšem: nebavím sa o akademických hodnostiach typu docent alebo profesor. Tie zaiste plnia nielen úlohu akéhosi vyznamenania za zásluhy, ale majú aj dôležitú praktickú rozlišovaciu úlohu vo sfére akademického vzdelávania a vedy. Teraz mám na mysli tituly, ktoré sa prenášajú do bežného života ako sú inžinier, doktor (JUDr., MUDr. a iné písmenka pred a za menom ktoré väčšinou priamo neoznačujú profesiu), v súčastnosti najmä bakalár alebo magister.

U nás je tak trochu vecou kultúrneho návyku používať tieto tituly pri spoločenskej komunikácii ako oslovenie. "Pán inžinier, čo si o tom myslíte? Dobrý deň, pán doktor!" atp.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou


Sám študujem na vysokej škole, a aj keď som ešte len v polovici štúdia, myslím,
že už mám istú predstavu o tom, čo to obnáša takýto titul získať. Rozumiem
tomu, že ľudí, ktorý získali diplom na vysokej škole, či už len bakalársky,
magisterský alebo dokonca doktorát, to nepochybne stálo neskutočne veľa
úsilia, času, peňazí a celé roky odriekania a sebaovládania. Schopnosť úspešne
dokončiť vysokú školu znamená nielen zvládnutie poznatkov z daného oboru,
ale svedčí aj o istej úrovni odhodlania pracovnej morálky. Titul teda vyjadruje
niečo viac, ako len potvrdenie o štátnej záverečnej skúške -- je aj akousi
formou zadosťučinenia pre tých, ktorí tieto svoje prostriedky obetovali.

SkryťVypnúť reklamu
reklama


Pozrime sa však na to, od koho by toto zadosťučinenie malo vychádzať. Myslím,
že študovať len kvôli titulu je hovadina a asi málokto to preto robí. Občas sa
možno nájdu ľudia, ktorí sa pár rokov namiesto užitočnejších vecí drvia
zavretí na skúšky len preto, aby ich mohli všetci oslovovť "Vaše Veličenstvo,
Pán Titul" a aby ukázali, že sú čosi viac, ale tí nestoja ani za komentár.
V slabej chvíľke tesne pred štátnicami možno nájde podobnú motiváciu aj nejeden
normálny študent (aby s tým nepraštil o zem), ale to je zasa o niečom inom. Ľudia
teda študujú prevažne preto, že chcú zvýšiť svoju kvalifikáciu a možnosti
uplatnenia, alebo preto, že chcú niečo vedieť a sú jednoducho zvedaví (áno,
aj takých sa nás zopár nájde). Oslovenie titulom je teda skôr prejavom úcty od
toho, kto ho používa ako motiváciou pre jeho nositeľa. Podobne, ako napr.
pozdrav vyjadruje to, že mi niekto nie je ľahostajný ako človek, istou formou
oslovenia môžem prejaviť úctu nejakým jeho konkrétnym vlastnostiam.

SkryťVypnúť reklamu
reklama


Otázkou je, či si to tí študovaní ľudia naozaj zaslúžia. Už som písal o tom,
koľko úsilia ich to stálo. A za neho si iste mnohí zaslúžia obdiv. Ale
existuje predsa nespočetné množstvo životných ciest, ktoré sú aspoň také
náročné ako vysoká škola, ak nie náročnejšie. Založiť si vlastný podnik len s
učňovkou a udržať sa na trhu, vypracovať sa na stavbe rokmi ťažkej práce a
spoločenského úsilia až na vedúceho, byť slobodnou matkou... To všetko možno
niektorých ľudí stojí viac ako iných vysoká škola. A žiadna z týchto ciest
ľuďom žiadne písmenka k menu neprídá. V čom je teda vysoká škola natoľko iná?
Čím sa v súčastnosti líšia študovaní ľudia z pohľadu ich porovnania s "tými
druhými," že si vyžadujú zvláštny prístup? Majú síce trochu iné návyky a
chovanie, trochu inak rozmýšľaju (čo je dané tým, že mali viac času dospieť,
než museli riešiť zložité životné situácie), ale to podľa mňa nestačí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama


Iným pohľadom na vec je možno čiste praktická stránka veci. Vzdelaní ľudia
niekedy potrebujú dať na javo svoju kvalifikáciu. Ale to rozhodne nemusia
robiť pri pozdrave na ulici. Podobne ako iné, neakademické kurzy alebo prax,
takéto veci patria do životopisu, ktorý sa ukazuje pri prijímaní do
zamestnania. Vo výnimočných prípadoch možno aj na vizitku. Okrem toho, mnoho
ľudí pracuje v úplne iných oboroch, aké vyštudovali. Ak však niekto pracuje
ako softwérový inžinier, asi nemá, z čiste praktického hľadiska, význam, aby
uvádzal na vizitke a pri oslovení svoj doktorát z jadrovej fyziky. Zo
spoločenského hľadiska si tým koleduje... o čo vlastne? A k tomu ešte na margo
- a je to niekedy až smutné - že nie všetky školy majú rovnakú úroveň. Ani z
profesionálneho hľadiska teda nie je magister ako magister. Tituly teda
nemajú ani takú dôležitú praktickú a rozlišovaciu funkciu, ako by sa mohlo zdať.


Mali by sme teda byť solidárni aj s inými ľuďmi, ktorý museli ťažko pracovať a nedostali
za to žiaden titul. Nikto by sa nemal snažiť svoje okolie zmiasť a ohúriť svojou kvalifikáciou.
Skúsme trochu napraviť naše spoločenské návyky. Možno keby sme sa na seba
všetci pozerali rovnakými očami a neskresľovali svoj pohľad nič nehovoriacimi
predsudkami, žilo by sa nám zas o trochu lepšie. Až sa mi teda podarí dokončiť
školu a dostanem za to vysokoškolský titul, ja si ho na menovku rozhodne dávať
nebudem. Svoju hodnotu si budem musieť získať nejako inak...

Peter Greškovič

Peter Greškovič

Bloger 
  • Počet článkov:  10
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zvedavý človek, astronóm, programátor, (rádoby zasa) študent a mnoho ďalšieho... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu